Veľkonočné tradície a zvyky

Veľká noc

Veľká noc je kresťanský sviatok a kresťania si počas nej pripomínajú ukrižovanie a vzkriesenie Ježiša Krista.

S týmto sviatkom je spojený aj 40 dňový pôst a po ňom pečenie a príprava veľkonočných jedál. 

Možno ste už piekli aj vy veľkonočného baránka alebo mazanec. Aj tieto jedlá majú svoju symboliku pre kresťanov. Mnohé rodiny majú svoje tradičné recepty, ktoré sú rodinným dedičstvom. 

Veľká noc sa slávi po prvom jarnom splne mesiaca. Preto každý rok pripadá na iný dátum.

Sviatky jari

V období Veľkej noci sa slávia aj pohanské a ľudové sviatky spojené s príchodom jari. Po dlhej a vyčerpávajúcej zime sa ľudia tešili na teplejšie dni a prvú úrodu.

Dievčatá na smrtnú nedeľu vynášali Morenu. Obradom chceli urýchliť odchod zimy. Morena (Morana) je slovanská bohyňa zimy. Dievčatá ju obliekali a niesli cez dedinu, spievajúc ľudové piesne. Jej vláda sa ukončila jej upálením a hodením do potoka. Nastupovala vláda jej sestry - bohyne Živa, bohyne jari. 

Jar je obdobím prerodu - smrti na život, zimy na jar. Symbolom zrodu nového života sa pre Slovanov stalo vajíčko, životodárna voda a mladé stromčeky. 

Symboly spojené s Veľkou nocou

Ako sme spomínali, po 40 dňovom pôste si ľudia pripravili veľa chutných a bohatých jedál. Začali sa tešiť na novú úrodu. Tieto jedlá potom ponúkali vinšovníkom a šibačom na Veľkonočný pondelok. 

Vajíčko - kraslica

Vajíčko bolo od nepamäti symbolom zrodenia, plodnosti, úrody a nového života. Stalo sa neoddeliteľnou súčasťou týchto sviatkov v podobe kraslíc. 

Kraslica má pôvod v staroslovanskom slove krasnyj, čo znamená červený. 

Dievčatá a gazdiné chystali kraslice pred Veľkou nocou, aby nimi obdarovali koledníkov. Najčastejšie sa farbili do červena a zdobili sa rôznymi vzormi. Tieto vzory sa líšili od dediny k dedine. 

Pletenie korbáčov

Korbáče si plietli chlapci a chlapi. Čerstvé zelené prútiky najčastejšie vŕby splietali do rôznych vzorov. Chystali si ich na šibačku. Korbáče symbolizovali sviežosť. Pôvod slova korbáč znamená omladenie. 

Vzory jednotlivých korbáčov sa taktiež líšili. Niektoré boli spletené zo 6 iné až z 8 prútikov. 

Veľkonočné zvyky a tradície

Veľkonočný pondelok bol veselým sviatkom. Ukončil sa pôst, kresťania oslavovali vzkriesenie Krista. Pondelok sa vydali chlapci na koledovanie. Navštevovali rodinu i mladé devy. Tie im za odmenu nachystali chutné jedlá a šibačov (oblievačov) odmenili. 

Na Slovensku sa miešajú tieto dva druhy zvykov - šibačka a oblievačka. 

Šibačka

Šibanie je zaužívané skôr na západnom Slovensku. Jeho posolstvom je vyšibať devy a ženy, aby boli zdravé, usilovné a veselé po celý rok. Prostredníctvom korbáčov im šibači odovzdávajú mladosť a sviežosť vŕbových prútikov. 
Počas šibania sa spievajú ľudové koledy. Celý proces šibačky je spojený s veselosťou a hrou. 

Šibačka sa vykonávala v pondelok od svitania do presného poludnia. 

Oblievačka

Tento zvyk je tradičný hlavne na východe Slovenska. Vo Veľkonočný pondelok sa vydali chlapci cez dedinu s vedrami a oblievali dievčatá na dvore. 

Oblievanie vodou malo dievčatám a ženám zabezpečiť plodnosť, zdravie a krásu. Voda mala byť studená a v niektorých dedinách dievčatá alebo ženy dokonca namočili do potoka, studne alebo jazera. 

Oblievanie nie je veľmi príjemné, ale nepríjemné bolo aj to, keď oblievači niektoré dievča obišli. 

Dnes postupne oblievanie studenou vodou zaniká a nahrádza ho decentné oblievanie parfumom alebo kolínskou vodou. 

Odmena pre koledníkov

Dievčatá odmeňovali svojich oblievačov a šibačov. Boli to rôzne jedlá a pálenky, koláče a kraslice. 

Ak dostal chlapec plné vajíčko a nie vyfúknuté, znamenalo to, že má o neho dievča záujem. Taktiež červená farba vajíčka znamenala, že na neho dievča tajne myslí. 

Šibači dostali za odmenu aj stužku, ktorú im dievča priviazalo na korbáč. Čím viac stužiek mladý muž dostal, tým bol žiadanejší. 
Červená stužka znamenala záujem dievčaťa.
Modrá nádej a žltá nezáujem.
Aj podľa toho chlapci vedeli, komu dvoriť. 

Niekde dostávali aj výslužku v podobe klobások, mazanca a koláčov. Bolo zvykom dať mládencom aj drobné. 

Na záver tohto dňa sa konala veľká zábava. Za vyzbierané peniaze chlapci usporiadali zábavu. Na zábavu boli pozvané dospelé dievky a ich matky, ktoré doniesli tzv. "cest" - poctu v podobe jedla. V ten večer sa tancovalo a spievalo. 

Veľkonočné zvyky vo svete

Zvyky vo svete sa líšia od našich. Rozšírený je zvyk z USA a Anglicka, kde deti na Veľkonočný pondelok hľadajú čokoládové vajíčka. Tie v záhrade ukryl veľkonočný zajac. Tento zvyk je spojený so zábavou pre deti, ktoré sa snažia nájsť čo najviac vajíčok. 

Vo Veľkej Británii je okrem hľadania vajíčok známy aj veľkonočný tanec "Morris dancing". Páni si pripevnia malé zvončeky na predkolenie a tancujú nacvičenú choreografiu. Takto vítajú jar. 

V Rakúsku sa taktiež hľadajú vajíčka v záhrade, ale obľúbené sú aj Veľkonočné trhy. 

Na Bermudách si ľudia v tento deň púšťajú šarkany, ktoré si sami vyrobili. 

Easter

Easter - pomenovanie Veľkej noci, pochádza zo slova EOSTRE. Bola to pohanská bohyňa, ktorá premenila zmrznutého vtáčika na zajaca. Každý rok na jar sa zajačik vracal a z vďačnosti jej kládol vajíčka ako vták.